Dieťa v nás

                               Dieťa v nás

Bola som vyčerpaná z práce, tak som sa rozhodla, že si urobím voľno, zrelaxujem sa.  Alebo svoj voľný čas si  prispôsobím tak, aby som si vyčistila hlavu a nebrala iný smer, ktorý ma odvedie od myšlienok, ktoré ma doteraz vo veľkom pohlcovali.  Pripojila som sa k deťom, čo je tiež dobrý relax, pretože deti svojim krásnym hravým prístupom nedopustia, aby som čo len pomyslela na prácu, práve naopak, musím sa im venovať a s nimi sa hrať. Vstúpila som do myšlienok detských hier a detských nápadov.

 Krásna letná prechádzka na Kolibu bola plná detského džavotu a smiechu. Samozrejme som sa prispôsobila ich detskej nevinnosti . Pri malých deťoch musím byť vyzbrojená chlebom, nápojom a ovocím.  Po namáhavej túre si zaslúžili proviant. Vrhli sa na chlebík a začali papať pekne os stredu, kôrka nebola zaujímavá. Presne to isté urobili aj s nakrájaným jabĺčkom.  Okraje chleba a jablka zostali nedotknuté. Vychutnávali si mäkký a šťavnatý stred jedla.

Uvažovala som o ich múdrosti, vynaliezavosti či o ich detskom ponímaní. Vy brali si tú stredovú „lásku“, ktorá sídli presne uprostred.  V našom strede sídli srdiečko, deti začali papať tú lásku uprostred.  V strede je život, v strede je láska. Tvrdšiu kôrku nechali bokom, tej sa vyhli.

Dieťa sa priemerne počas dňa zasmeje asi tristokrát, kým dospelý iba asi dvadsaťkrát. Smiech lieči. Smiech rozvibruje čakry, uvoľnia sa všetky svaly na tele, aj nervstvo, ktoré počas dennodenného náporu starostí sa sťahujú do seba. Tak vznikajú bloky na tele i na duši.

Urobme si každé ráno „smiechovú rozcvičku“.  Postavíme sa pred zrkadlo, najlepšie veľké, a začneme sa smiať. Najskôr sa nám to bude vidieť praštené, ale ak prekonáme vnútorný blok, budeme sa smiať sami na sebe až sa slzy budú valiť dolu tvárou.  Verte mi, že celý deň bude krásny, čarovný a úsmevný. Túto premenu postrehne i celé okolie. Táto energia je silne nákazlivá, ľudia sa tiež budú meniť popri nás. Aura sa zväčší, rozžiari a bude i liečiť.  Smiech lieči.

Začnime hľadať dieťa v nás, v našom strede, v našom srdiečku. Deti sú od prírody ešte nepošpinené, v nich je múdrosť, tu by sme sa mali inšpirovať, my sme na naše detstvo už pozabudli.  Zabudli sme sa zdravo a bezprostredne hrať – hrajme sa. Zabudli sme sa smiať – smejme sa.  Zabudli sme na rozprávky – čítajme ich. V rozprávkach je kus pravdy, rozprávky sú našim príkladom.  Čo by sa vám stalo keby ste teraz začali tancovať? Spievať, či skákať od radosti? Sme herci života, prestaňme hrať a buďme deťmi!