Postreh

Môj postreh, ktorý som nabrala rokmi skúsenosti:

Sme stále nervóznejší, podráždenejší, až hysterickí, dokonca až kričíme po sebe, skáčeme si do reči... Tolerancia, úcta, láska sú pomaly pre nás cudzím pojmom. Takto si ničíme zdravie. Stále viac ľudí navštevuje lekárov, psychológov, či psychiatrov. Televízia nám ukazuje celý svet. Vieme čo sa deje na ďalekom východe, či západe a pritom nás nezaujíma čo robí maša matka, otec. Potrebujú našu pomoc, či nie? Vytráca sa súcit, láska. Už sa nedokážeme úprimne ani len usmiať na suseda, aby sme hneď v ňom nevideli zlosť, či zákernosť. Nevieme sa slušne a s radosťou pozdraviť, povedať pekné slovo. To sa veľmi rýchlo mení na oplzlosť, či urážlivosť. Deti kopú do rodičov, ktorí ich v bolestiach priviedli na svet, učitelia stratili právomoc výchovy. Aj deti, aj ich rodičia sa im vyhrážajú neprávom. Psov máme za svojich miláčikov a  milujeme ich viac než svojich najbližších, zamieňame  lásku ku zvieratám, nedávame ju deťom, rodičom, či ostatným našim príbuzným.

Vytratil sa z nás životný smer, vytratila sa láska. Práve toto nás naštartovalo, aby sme okrem výkladu kariet, prípadne nádhernej numerológie , začali sa zaoberať smerom pozitívneho myslenia. Roky pracujeme s ľuďmi, počujeme ich starosti, problémy a vidíme, že sa stále točia v jednom bludnom kruhu. Pri našej práci sme vykonávali konzultácie, kde sme sa zaoberali aj ich správaním, myslením, ich posadnutosťou niečo dosiahnuť , i napriek tomu, že druhá strana s tým nesúhlasila. Dospeli sme vždy do toho samého bodu, že ľudia sa, žiaľ, viac ľutujú než konajú.

Našou úlohou, úlohou veštcou, psychológov, numerológov, liečiteľov, je zamerať sa na problém klienta a snažiť sa ho usmerniť, ako by mal konať, ako by sa mal správať, kde má otvoriť oči, aby videl kde sa zasekol na svojej životnej ceste. Nie je dôležité prečítať karty a povetať osud, ale oveľa dôležitejšie vedieť klienta usmerniť v jeho živote. Veľakrát sa ľudia uzatvárajú do seba, nevidia možnosť, nový smer, nové možnosti, preto sa o ich nasmerovanie snažíme my. Ukazujeme možnosti zmiem, ktoré môžu a dokážu urobiť sami, len sa musia naštartovať a hlavne, nevzdávať sa.